Myslieť filmom!

I.

Filmový festival je artefakt,
rez vrstvami zámerne vytváraných a spontánnych kontextov,
pomôcka pre označenie spoločných vlastností.
Filmy sú jeho príčinou, účelom aj dôvodom,
uvádzajú do pohybu pohyb.

II.

Festival nachádza autorský dokumentárny film.
Dielo jedinečnej skúsenosti so svetom,
spájajúce existenciu a esenciu, ktoré vznikajú a zanikajú v sebe navzájom.
Rukopis prepisuje správu, aby menil rukopis.
Len tak môže byť výpoveď celistvá.

III.

Hranice filmových druhov a žánrov sú priestupné.
Kinematografia je jeden film a film je celá kinematografia,
tisíce plôch sa zrkadlia.
Filmu vnímanému ako dokumentárny nie je ľahostajné,
či nejaká vec je alebo nie je.

IV.

Formálne znamená riadiť sa určitou metódou, sociálne je odvážne.
Je potreba oprostiť sociálny pohľad od zvyklostí.
Film prirodzene pokračuje očami ako pravda,
ale je nemožné naše zmysly vnímať ako pravé.

V.

Projekcia filmu je projektom, ktorého neistota je cenná.
Otázky, hľadiská, odpovede sú osvojením si filmu, ale neexistuje argumentácia,
ktorá by mohla byť jeho popretím.
Náš pohľad je príliš krátky,
nikdy neplatí, že niečo je pravda, pravda je prečo.

VI.

Štruktúry vo vnútri ďalších, násobenie spôsobuje nárazy telies.
Rozumejme tomu ako pohybu vo vnútri priestoru,ktorý objavuje novú priestupnosť informácií.
Organizmus živý dnes má dĺžku a šírku strednej Európy, verejnými filmami sa deje jej zmysel.

VII.

Nie je možné trvať na pomenovaniach,
ktoré by vyčerpali všetko, čo má byť pomenované.

Myslieť filmom nie je príčinou a podstatou,
je rozmerom ako formou.
Film a festival sú dva prejavy toho istého, divákovo porozumenie je jeho stavom.

VIII.

Nesmieme podľahnúť súkromnej a štátnej moci.
Jej vkus nie je užitočný, necháva sa príliš viesť náklonnosťou k sebe.
Aj predstava slobody bude vždy chybná,
keďže jediným naplnením slobody môže byť pochybnosť.
Festival je jej silou.

IX.

Toto nie je manifest Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jihlava.